Kým fiškálnu konsolidáciu v nasledujúcich rokoch, po celosvetovej hospodárskej kríze zohrali daňové reformy, hlavný dôraz z nedávnych daňových reforiem sa posunul späť na daňové opatrenia, ktorých cieľom je podporiť hospodársky rast.
Správa s názvom – „Reformy daňovej politiky v krajinách OECD“ poskytuje prehľad o daňových reformách, ktoré boli legislatívne realizovanými, alebo boli b roku 2015 oznámené v rámci zoskupenia krajín OECD. Správa, ktorá je prvým vydaním novej výročnej monitorovacej činnosti, identifikuje trendy spoločnej politiky daní vo všetkých krajinách OECD.
Daňové reformy začaté v roku 2015 bola zamerané najmä na posilnenie rastu a boli charakterizované znížením daní pre zamestnancov a príjmov právnických osôb. To predstavuje významný posun z post-krízového obdobia, kedy zameranie na fiškálnu konsolidáciu viedlo vlády k realizácii zvýšení daní na mzdy a sadzieb dane z pridanej hodnoty (DPH).
Správa taktiež poukazuje na posun v niektorých krajinách, k vyšším daniam z kapitálových príjmov osôb, ale len relatívne obmedzené pohyby smerom k reformám v oblasti životného prostredia a daní z nehnuteľností. To všetko sú oblasti, kde OECD už skôr zistila priestor pre vlády, kde vidno zvýšenie dodatočných príjmov a zároveň tak podporovať hospodársky rast.
Podľa správy Rakúsko, Belgicko, Grécko, Japonsko, Holandsko, Nórsko a Španielsko boli krajinami, ktoré v roku 2015 legislatívne zaviedli, alebo ohlásili najkomplexnejšie daňové reformy.
Pascal Saint-Amans, ktorý je riaditeľom Centra pre daňovú politiku a správu v rámci OECD poznamenal: „Daňové politiky majú priamy vplyv na hospodársky rast, rovnako ako aj výhod vyplývajúcich z rastu ktoré sú zdieľané v celej populácii,“ … „Monitorovanie reforiem okolo daňovej politiky v priebehu času a porozumenie ich kontextu, v akom boli vykonané, je zásadné pre informovanie v rámci diskusií okolo daňovej politiky a podpory krajín pri posudzovaní a návrhoch okolo daňových reforiem.“
Příspěvek Celosvetová daňová politika sa presúva z úspor k rastu pochází z Parker & Hill